Jaroslav Rezník st. sa narodil 6. apríla 1942 v Ružomberku. Maturoval v
roku 1959 na Jedenásťročnej strednej škole v Ružomberku. V rokoch 1959 -
1963 študoval slovenčinu a ruštinu na Pedagogickom inštitúte v Martine.
Štúdium muzeológie na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v
Brne absolvoval v rokoch 1967 – 1969.
V Literárnomúzejnom oddelení Matice slovenskej v Martine pracoval v
rokoch 1966 - 1971. Pre kritické postoje k invázii vojsk Varšavskej
zmluvy do Československa z augusta 1968 musel z Matice slovenskej odísť.
V rokoch 1971 – 1974 bol z politických dôvodov nezamestnaný. V roku
1975 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa zamestnal v Slovenskej
literárnej agentúre, v ktorej pôsobil do roku 1990.
V januári 1990 Jaroslava Rezníka st. zvolili za predsedu Spolku
slovenských spisovateľov (SSS) a v roku 1993 sa stal aj riaditeľom
Vydavateľstva SSS. V súčasnosti je čestným predsedom SSS. Šéfredaktorom
denníka Slovenská republika bol v rokoch 1997-1999 a od roku 2000 do
2011 bol redaktorom v časopise Tele plus.
Knižne debutoval básnickou zbierkou Váhavosť (1966), ktorá je lyrickou
výpoveďou o generácii vyrovnávajúcej sa s prekonávaním kultu osobnosti.
Reflexiou o zmysle tvorby bola nasledujúca kniha básní Prijímanie
(1968). Odkazu a vplyvu Biblie na európsku civilizáciu sa venoval v
básnickej poéme S vodou na jazyku (1970).
K vydávaniu vlastnej poézie sa vrátil v roku 1993 zbierkou básní
Horúčava. O tri roky neskôr vyšiel výber z jeho poetickej tvorby
Dôstojnosť a iné básne. Ako básnik sa predstavil aj zbierkami Tajomstvo
priamky (2007) a Keď stíchne naša krv (2017).
V tvorbe Jaroslava Rezníka st. je výrazne zastúpená aj rôznorodá tvorba
pre deti a mládež. Napísal niekoľko bábkových hier ako Margita a Besná
(1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983) či Ako to naozaj
bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989). Podieľal sa na rozprávkových
televíznych seriáloch Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).
Deťom venoval veršované knihy Zvieratká píšu deťom (1994), Len z črpáka s
pekným uškom (1995), alebo Rozprávky o Mladuškovi (2005), za ktorú mu
udelili prémiu Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu. Príbehy o
morskom prasiatku sú obsahom rozprávkovej knihy Kika spáva v paprike
(2009). Oči plné oblohy (2010) sú zbierkou poviedok o detstve Milana
Rastislava Štefánika. Hádanky o slovenských spisovateľoch obsahuje zasa
kniha Literárne hádanky (2015).
Jaroslav Rezník st. je tiež autorom scenára k televíznemu filmu Chlapci
(1974) a k televíznym hrám Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto
opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Ján Literát
(1985), Živé svetlo (1989) a Megalé syntaxis, čiže Veľká skladba (1992).
Medzi úspešné publikácie Jaroslava Rezníka st. patrí encyklopedické
dielo Túry do literatúry s podtitulom Po literárnych stopách Slovenska.
Toto dielo prvýkrát vyšlo v roku 2001 a jeho autor zaň dostal hlavnú
cenu Literárneho fondu. V roku 2012 vyšlo prepracované a podstatne
rozšírené druhé vydanie tejto encyklopedickej publikácie. Slovenským
spisovateľom venoval aj knihu Spisovatelia v anekdotách. Literárne
klebetárium (2019). V roku 2022 Jaroslavovi Rezníkovi st. vyšla
monografia Ľudovít Štúr. Génius národa a Európy.